Úvod
Posudzovanie zdravotného rizika je proces vyhodnocovania pravdepodobnosti a závažnosti škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície škodlivému (nebezpečnému) faktoru za definovaných podmienok z definovaných zdrojov, ktoré pozostáva z určenia nebezpečenstva, zhodnotenia expozície, posúdenia vzťahu dávky a účinku a charakterizácie rizika pri zohľadnení neistôt merania expozície.
V § 30 zákona č. 355/2007 Z.z. [1] sú ustanovené povinnosti zamestnávateľov (právnické osoby, fyzické osoby - podnikatelia) pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci. Jednou z povinnosti zamestnávateľov je zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovať návrh kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudok o riziku. Posudzovanie a komplexné hodnotenie zdravotných rizík v prevádzkach (pracoviskách) zamestnávateľov vykonáva pracovná zdravotná služba (ďalej len "PZS"). Náplň činnosti PZS v znení § 30d zákona č. 355/2007 Z.z. sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľsky spôsobom.
Proces riadenia rizík vychádza z výsledku posúdenia a komplexného hodnotenia zdravotných rizík s cieľom zníženia alebo odstránenia rizika.
Posudzovanie zdravotných rizík z expozície hluku a vibráciám
Posudzovanie zdravotných rizík pre zamestnancov v dôsledku expozície hluku má zamestnávateľ zabezpečiť v súlade s nariadením vlády SR č. 115/2006 Z.z. [2] a v dôsledku expozície vibráciám v súlade s nariadením vlády SR č. 416/2005 Z.z. [3]. Jedným z prvotných podkladov pri komplexnom hodnotení zdravotných rizík je protokol (správa) o meraní expozície hluku a/alebo expozície vibráciám (prenášaných na ruky alebo celé telo) zamestnancov pri vykonávaní pracovných činností. Určujúce veličiny expozície hluku a expozície vibráciám zamestnancov sa vzťahujú na menovitý (referenčný) 8-hodinový pracovný deň.
Posúdenie zdravotného rizika z expozície hluku
Pri vykonávaní prác vyžadujúcich duševné sústredenie alebo sluchovú komunikáciu s expozíciou rušivému alebo obťažujúcemu hluku, vzniká riziko na zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Rušivý alebo obťažujúci hluk má nepriaznivé (nešpecifické) účinky na zdravie a ovplyvňuje predovšetkým látkovú výmenu, vegetatívne funkcie, cievny a srdcový systém, psychický stav a výkonnosť.
Pri dlhodobej expozícii hluku s úrovňou nad 80 dB, resp. pri výskyte vrcholových hladín hluku nad 137 dB, vzniká riziko poškodenia (straty) sluchu zamestnancov.
Pri posudzovaní zdravotného rizika poškodenia sluchu, tzn. špecifických účinkov hluku sa vychádza z:
a)
poznatkov získaných z dohľadu nad pracovnými podmienkami:
