Strategické priority politiky BOZP v SR

Slovenská republika ako členská krajina EÚ sa od svojho vstupu v roku 2004 aktívne zapája do politiky Európskeho spoločenstva vo všetkých úrovniach svojho zastúpenia v orgánoch Únie. Jednou z oblastí je aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej "BOZP"). Podpora BOZP, ochrana zamestnancov, spoločnosti a životného prostredia pred nepriaznivými účinkami práce je súčasťou štátnej politiky na Slovensku, rovnako ako vo vyspelých štátoch Európy a sveta.

Dobrou úrovňou BOZP možno zabrániť nenahraditeľným stratám na ľudských životoch a zdraví pri pracovných úrazoch, chorobám z povolania a iným poškodeniam zdravia z práce, ako aj následným dopadom na populáciu, ktoré predstavujú okrem humánneho aspektu aj materiálne straty. Je zároveň významným faktorom sociálneho a ekonomického rozvoja spoločnosti. Ekonomický efekt sa však najvýraznejšie prejavuje v tom, že postupy, ktoré vedú k zlepšovaniu BOZP a pracovných podmienok, vedú k zvýšenej produktivite, efektívnosti a kvalite práce, k vyššej prosperite podnikov a štátu.

BOZP sa realizuje na pracoviskách a zodpovednosť za ňu nesú zamestnávatelia, rovnako je však vecou aj zamestnancov, pričom nezastupiteľnú úlohu tu má aj štát. Primárne BOZP upravuje Ústava SR v článku 36, podľa ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci (písm. c) citovaného ustanovenia). Štát ďalej stanovuje sústavou legislatívnych opatrení, zásady napĺňania tohto ústavného práva a zároveň zabezpečuje, aby tieto opatrenia boli dodržiavané.

Rozvoj BOZP treba presadzovať a podporovať aj na celoštátnej úrovni dlhodobo koncipovanými zámermi a ich realizačným programom. Vyžaduje si to sústredenú stratégiu, jednotný postup všetkých zainteresovaných rezortov a sociálnych partnerov. Slovenská republika realizuje politiku BOZP prostredníctvom jednotlivých Koncepcií bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR (najnovšie Stratégia) v určitých časových obdobiach. Sú to dokumenty, ktoré boli vypracované ako konsenzus zástupcov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR a ďalších rezortov, zástupcov Konfederácie odborov Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republikovej únie zamestnávateľov, zástupcov Národného inšpektorátu práce, vedeckej a výskumnej základne, univerzít a ďalších zainteresovaných strán.

Koncepcia ako ucelený dokument sa prerokováva vo vláde SR a v nadväznosti na to sa prijíma uznesením vlády. Prvou schválenou koncepciou bola