Je pracovným časom aj pracovná pohotovosť mimo pracoviska, ak povinnosti zamestnanca, ktoré z nej vyplývajú, obmedzujú nakladanie zamestnanca so svojím osobným časom?
V oblasti pracovného práva sa vo väzbe na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-518/15 Matzak objavil celý rad sporov, ktoré sa dostali pred Súdny dvor EÚ, ktoré sa týkajú otázky, či určitý čas, kedy je zamestnanec nejakým spôsobom k dispozícii zamestnávateľovi (pracovná pohotovosť) je považovaný za pracovný čas alebo nie?
Nejde o prípady, kedy sa pracovná pohotovosť uskutočňuje na pracovisku, pretože tam už Súdny dvor EÚ dávno v prípadoch napr. C-303/98 SIMAP, C-151/02 Jaeger rozhodol, že ide o pracovný čas (v tejto súvislosti to tak upravuje aj § 96 Zákonníka práce).
Ide o prípady, kedy sa zamestnanec zdržiava mimo pracoviska, ale vyžaduje sa, aby sa buď zdržoval na určitom mieste v blízkosti pracoviska, alebo sa na pracovisko, miesto zásahu dostal do určitého času, bol povinný zdvihnúť telefón a pod.
V podmienkach SR ide teda o posudzovanie situácie podľa § 96 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje:
-
čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku
a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prMáte predplatné? Prihláste sa
Tento dokument je len pre predplatiteľov ŠTART.
Odomknite si prístup zakúpením predplatného.
Vďaka tomu získate aj:
- Odborné články z oblasti personalistiky a pracovnoprávnych vzťahov
- Časopis Bezpečnosť práce v praxi
- Predpisy
Len za 186,25 EUR.
Chcete vedieť viac o predplatnom?