Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Vnútorné predpisy zamestnávateľa - dôležitý prameň pracovného práva

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Tento článok sa zaoberá všeobecnou charakteristikou vnútorných predpisov bez ohľadu na ich druh. Článok pozostáva zo siedmych častí. Prvá časť charakterizuje vnútorné predpisy, ktoré sú prameňom pracovného práva. Druhá časť analyzuje definičné znaky vnútorných predpisov. Tretia časť rozvádza právne limity obsahu vnútorných predpisov. Štvrtá časť opisuje záväzné pokyny a akty riadenia ako vnútorné predpisy. Piata časť podrobne rozvádza druhy a členenie vnútorných predpisov. Šiesta časť sa zaoberá postavením pracovného poriadku medzi vnútornými predpismi a siedma časť sa venuje vnútorným predpisom organizačného charakteru. Medzi významné vnútroorganizačné akty vydávané zamestnávateľmi patria tie, ktoré majú normatívnu povahu, t.j. tie ktoré ustanovujú záväzné pravidlá správania sa zamestnancov. Vydávajú sa na základe právnych predpisov alebo tieto ich vydanie umožňujú či predpokladajú. Na označenie normatívnych aktov zamestnávateľa dosiaľ nebol záväzne ustanovený zjednocujúci pojem. Tieto sú najčastejšie uvádzané pojmom vnútropodnikové normatívne akty, skrátene ako vnútropodnikové predpisy alebo vnútorné predpisy. Pojem vnútorné predpisy, aj keď nebol oficiálne uznaný, sa javí ako najvýstižnejší, jeho používanie sa ustálilo. Vnútorné predpisy vydávané zamestnávateľmi možno považovať za najrozšírenejší druh vnútorných predpisov. Tieto predstavujú základný nástroj pre hromadnú úpravu pracovných podmienok vrátane podmienok na zaistenie BOZP zamestnancov, ustanovujú sa nimi podrobnosti k výkonu práce zamestnancov a konkretizujú sa nimi povinnosti zamestnancov uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vnútorné predpisy obsahujú často úpravu pracovných podmienok zamestnancov, konkretizáciu povinností, menej často úpravu práv. Charakter vnútorného predpisu upravujúceho práva je výrazne odlišný od toho, ktorý upravuje povinnosti. Zamestnávatelia vydávajú rôzne písomné akty, aj tie, ktoré nemajú povahu normatívneho aktu. Tieto však právny poriadok neakceptuje ako vnútorný predpis zamestnávateľa.
Vnútorné predpisy ako prameň pracovného práva
Kategória vnútorných predpisov ako prameňov práva predstavuje osobitnosť pracovného práva v porovnaní s inými právnymi odvetviami. Pre pracovné právo je špecifické to, že za prameň pracovného práva je považovaný aj vnútorný predpis zamestnávateľa, ak má zmiešanú povahu, t.j. povahu normatívneho právneho aktu a zároveň aj právneho úkonu. Takéto vnútorné predpisy sa posudzujú ako právne úkony, majú právnu povahu. Môžu zakladať a meniť práva a povinnosti vtedy, ak to umožňuje príslušný pracovnoprávny predpis, a ak je to v zákonnom rámci v súlade s pracovnou zmluvou zamestnanca alebo s kolektívnou zmluvou. Takýto vnútorný predpis obvykle upravuje pracovné podmienky, ďalšie práva zamestnancov, či doplňuje a konkretizuje povinnosti uložené právnymi predpismi. U zamestnávateľov sú často uplatňované nielen vnútorné predpisy právnej, ale aj organizačnej povahy, a to ako predpisy organizačného povinnostného charakteru a organizačné normy upravujúce štruktúru podniku.
Definičné znaky vnútorných predpisov
Právne predpisy všeobecne neupravujú tvorbu vnútorných predpisov a ani ich nedefinujú. Absencia zákonnej definície vedie k tomu, aby definičné znaky boli vytvorené prispením právnej teórie a aplikačnej praxe súdov. Treba u nich skúmať tieto kritériá definujúce vnútorné predpisy:
-
normatívnu povahu vnútorných predpisov,
-
normotvorný subjekt,
-
povahu vnútorných predpisov ako právneho úkonu,
-
oboznámenie zamestnancov s vnútornými predpismi.
Prvým kritériom, resp. charakteristickým znakom pre vnútorné predpisy je normatívnosť a ich druhová povaha, teda úprava neurčitého počtu situácií, ktoré vykazujú rovnaké druhové znaky. Normatívny vnútorný predpis je taký písomný akt, ktorý má záväznosť normy správania sa (príkaz, zákaz, dovolenie), vyjadruje pravidlo v podobe práv a povinností. Nevyhnutným znakom pre akýkoľvek normatívny systém je všeobecnosť. Pravidlo je všeobecné vtedy, ak je jeho predmet úpravy, ako aj adresát vymedzený druhovými znakmi a upravuje správanie sa pre celú skupinu vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Pravidlo nemá upravovať konkrétnu situáciu, ale ustanoviť rámec pre neurčitý počet situácií a pre opakované deje a postupy. Medzi vnútorné predpisy zamestnávateľa preto nemožno zaradiť také jeho rozhodnutia, ktoré upravujú iba individuálne situácie a prípady bez možnosti opakovanej aplikácie na obdobné situácie rovnakého druhu. Druhové znaky normy môžu byť naplnené rôznou mierou všeobecnosti. Niektoré pravidlá môžu byť menej všeobecné a sú formulované do najmenších podrobností. Iné pravidlá môžu byť s vyššou alebo vysokou mierou všeobecnosti, tieto sú neurčité a dosť nezrozumiteľné. Neurčité pravidlá si vyžadujú výklad, ktorý objasní ich význam.
Druhým definičným kritériom je skutočnosť, že vnútorné predpisy sú vydávané zamestnávateľmi. Toto kritérium odlišuje vnútorné predpisy od ostatných formálnych prameňov pracovného práva, pretože vnútorné predpisy nie sú vytvárané a vydávané verejnou autoritou, napríklad parlamentom, ako je tomu v prípade tvorby právnych predpisov. Osobitosťou slovenského pracovného práva je aj priznanie statusu zamestnávateľa pre organizačnú jednotku zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Vnútorné predpisy môžu byť vydávané aj pre jednotlivé organizačné jednotky zamestnávateľa. Organizačné jednotky zvyčajne nevydávajú vnútorné predpisy samostatne, ale buď v koordinácii s vedením zamestnávateľa ako celku, alebo vedenie zamestnávateľa vydáva vnútorné predpisy koordinovane pre jednotlivé organizačné jednotky.
Ďalším kritériom je povaha vnútorných predpisov ako právneho úkonu. Vydávanie vnútorných predpisov zamestnávateľmi zároveň otvára otázku právnej povahy týchto normatívnych aktov. Podľa zákonnej definície sa za právny úkon považuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene a zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Forma právneho úkonu je ponechaná na vôľu subjektov daného právneho úkonu, pokiaľ zákon nepredpisuje konkrétnu formu, napríklad písomnú formu. Pre pracovné právo je príznačné osobitné pravidlo upravené v § 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je nedodržanie písomnej formy sankcionované neplatnosťou právneho úkonu iba v prípade, že to zákon výslovne upravuje tzv. doložkou neplatnosti. Pre vnútorné predpisy nie je výslovne predpísaná písomná forma, a teda ani jej nedodržanie by nespôsobovalo neplatnosť vnútorného predpisu ako právneho úkonu. Potreba právnej istoty a normatívna stránka zmiešanej povahy vnútorných predpisov však pri otázke formy vnútorných predpisov jednoznačne vyžadujú písomnú formu.
Objekt právneho úkonu nazývaný aj predmet právneho úkonu musí byť možný a dovolený. Za nedovolený právny úkon v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") sa pokladá právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Vnútorné predpisy smerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľa. Ak majú mať vnútorné predpisy povahu právneho úkonu, musia nielen spôsobovať vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľa, ale takéto následky by mali právne predpisy s vnútornými predpismi spájať. Zákonník práce výslovne rozlišuje medzi pojmami právne predpisy a ostatné predpisy. Zákonník práce tým vytvára priestor na vydávanie ostatných predpisov, teda vnútorných predpisov. Vnútorné predpisy v texte
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.