Článok bližšie poukazuje na právnu úpravu konania za zamestnávateľa v rámci pracovnoprávnych vzťahov a poukazuje aj na príslušnú rozhodovaciu prax súdov v tejto oblasti. Zamestnávateľom je podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Na to, aby bol akýkoľvek právny úkon v rámci pracovnoprávnych vzťahov platný, musí ho urobiť osoba, ktorá je oprávnená konať za zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje konanie za zamestnávateľa v ust. § 9 a § 10, pričom túto právnu úpravu konania určite nemožno považovať za komplexnú právnu úpravu konania za zamestnávateľa.
Právnu úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce totiž dopĺňa aj úprava obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), a to v ust. § 31 a nasl., ktorá sa týka zastúpenia na základe plnomocenstva.
Právna úprava konania, ak ide o podnikateľa, vychádza aj zo zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník"). Tento predpis upravuje konanie podnikateľov - fyzických aj právnických osôb, ktoré sa v praxi pri svojom podnikaní, pri svojej podnikateľskej činnosti, stretávajú aj s otázkami pracovného práva. Podľa nálezu Ústavného súdu SR napríklad rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti sa týka rozhodovania o strategických záležitostiach "obchodu", teda vzťahov upravených Obchodným zákonníkom, nie pracovnoprávnych vzťahov.
Konanie za zamestnávateľa podľa Zákonníka práce
V rámci pracovnoprávnych vzťahov je konanie zamestnávateľa upravené v ust. § 9 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že
"V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi."
V súvislosti s cit. ustanovením rozlišujeme, či ide o: