Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Pracovnoprávna zodpovednosť v prípade dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, právna úprava

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Pracovnoprávna zodpovednosť je jednou z právnych zodpovedností, ktorá nastane v prípade, že sú splnené jednotlivé obligatórne predpoklady. Podstatným primárnym predpokladom zodpovednosti je protiprávne konanie zamestnanca alebo zamestnávateľa. Pokiaľ v dôsledku takéhoto konania dôjde k vzniku právne neželaného následku, sú splnené podstatné elementy pre objektívnu pracovnoprávnu zodpovednosť. V prípade zamestnanca je potrebné rozlišovať aj zavinenie, ktoré môže mať formu buď úmyslu, alebo nedbanlivosti a posudzuje sa v prípade zodpovednosti zamestnanca obligatórne. Pracovnoprávna zodpovednosť v prípade dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len "dohoda") má v porovnaní s pracovným pomerom svoje špecifiká dané právnou úpravou.
Predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti
Pracovnoprávna zodpovednosť má určité predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne naplnené a sú nimi:
-
existencia pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou,
-
protiprávne konanie,
-
spôsobenie škody alebo ujmy ako protiprávneho následku,
-
príčinná súvislosť protiprávneho konania a protiprávneho následku,
-
zavinenie, pokiaľ ide o subjektívnu pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca.
Existencia pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou
Pracovné právo rozlišuje pracovný pomer, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú tiež druhom pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah ako každý iný právny vzťah má svoje prvky, ktorými sú subjekt, objekt a obsah. Subjektmi pracovnoprávneho vzťahu sú: zamestnanec a zamestnávateľ, predmetom je závislá práca a obsahom sú konkrétne práva a povinnosti subjektov pracovnoprávneho vzťahu. Pojem "závislá práca" má legálnu definíciu v § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a nemožno ju modifikovať.
Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
V porovnaní s pracovným pomerom výkon práce na základe dohôd predstavuje značné zhoršenie právnej pozície zamestnanca, čo sa týka hlavne jeho práv v pracovnoprávnom vzťahu. Tak napríklad zamestnanec pracujúci na základe dohody si nemôže uplatňovať dovolenku, nemá nárok na stravné lístky a taktiež právna úprava jednotlivých možností vzdelávania sa viaže na pracovný pomer. Taktiež platí, že zamestnanec pracujúci na základe dohody môže prísť jednoduchšie o prácu výpoveďou, keď­že zamestnávateľ mu môže dať výpoveď, aj keď neuvedie výpovedný dôvod, teda sa neuplatní § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje jednotlivé výpovedné dôvody zamestnávateľa v pracovnom pomere. Výpovedná doba je navyše 15 dní a nezačne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, ale okamihom doručenia písomného vyhotovenia výpovede. V prípade ukončenia dohody výpoveďou nepatrí takémuto zamestnancovi odstupné, keďže § 76 Zákonníka práce zaručuje odstupné len zamestnancovi, ktorý vykonáva závislú prácu v pracovnom pomere. Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce však zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracujúcemu na dohodu odstupné fakultatívne. Podstatným právnym faktom je, že aj napriek uvedeným právnym nárokom zamestnanca vykonávajúceho závislú prácu na základe dohody platí, že môže byť taktiež zodpovedný za škodu, ktorú zamestnávateľovi svojim protiprávnym konaním spôsobil. Uzatvorenie dohody je teda predpokladom pre možné uplatnenie pracovnoprávnej zodpovednosti, a teda aj jednotlivých sankcií, ktoré ustanovuje pracovné právo.
Protiprávne konanie a jeho prejavy
K protiprávnemu konaniu dôjde vtedy, keď subjekt pracovného práva fakticky koná v rozpore s platným právom alebo nekoná vôbec, hoci konať mal.
Pod protiprávne konanie zamestnanca možno zaradiť napríklad porušenie právnych povinností, ktoré ukladá Zákonník práce, pričom zamestnanec:
-
nevykonával práce zodpovedne a riadne a nedodržiaval podmienky dohodnuté v dohode,
-
nevykonával práce osobne,
-
nedodržiaval právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nedodržiaval ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený,
-
riadne nehospodáril so zverenými prostriedkami a nestrážil a neochraňoval majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
-
písomne neoznamoval zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy pre doručovanie písomností, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
-
Spôsobenie škody alebo ujmy zamestnancom predstavuje jeho protiprávne konanie, pričom pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca je zásadne subjektívna, teda je potrebné zisťovať subjektívnu stránku, ktorou je zavinenie, ktoré má formu úmyslu alebo nedbanlivosti, kým v prípade pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa ide o objektívnu pracovnoprávnu zodpovednosť, kde sa zavinenie nebude skúmať.
Pod protiprávne konanie zamestnávateľa možno zaradiť napríklad porušenie právnych povinností, ktoré ukladá Zákonník práce, pričom zamestnávateľ:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.