Kľúčové slovo Pracovný čas

Zákonník práce uvádza tri spôsoby dohodnutia pracovného času v pracovnej zmluve.

Zamestnávateľ má za podmienok vymedzených v § 57 ZP právo vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. V súvislosti s pracovnou cestou je potrebné posúdiť, ktoré úseky pracovnej cesty sú pracovným časom a ktoré dobou odpočinku.

Aký je rozsah pracovného času v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a má zamestnávateľ povinnosť prideľovať zamestnancovi na dohodu prácu v danom rozsahu? Odpovede na tieto otázky nájdete v článku.

Kratší pracovný čas je rozsah týždenného pracovného času dohodnutý v menšom rozsahu (kratší) než ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa (je kratší ako zákonný, resp. skrátený pracovný čas).

V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného času (§ 223 až § 228a ZP) sa na ne vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka práce a pravidlá pracovného času: definície pojmu pracovný čas a doba odpočinku: § 85 ods. 1 a 2 ZP, možnosť zame...

Zákonník práce ustanovuje povinnosti spojené s evidenciou pracovného času a ďalších skutočností (§ 99 ZP). Ustanovenie § 99 ZP sa týka pracovného pomeru. Pokiaľ ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, osobitná evidenčná povinno...

V praxi často dochádza k omylu, keď zamestnávateľ eviduje dochádzku zamestnancov namiesto ich pracovného času. Pracovný čas a dochádzka sú nielen obsahovo, ale aj časovo odlišné pojmy, pričom každý zamestnávateľ má zákonnú povinnosť sledovať len p...

Bežný pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho bežného pracovného času. Zákonník prá...

Konto pracovného času bolo zavedené ako osobitný nástroj na rozvrhovanie pracovného času (najprv popri tzv. flexikonte) a neskôr ako jediný nástroj tohto typu. Z hľadiska organizácie pracovného času ide o spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovné...

Zákonník práce upravuje aj denné, aj týždenné limity pre výkon práce.

Ustanovenie § 85 ZP upravuje maximálnu dĺžku týždenného pracovného času. Základom je 40-hodinový týždenný pracovný čas (v priemere). Následne Zákonník práce upravuje skrátený pracovný čas pre jednotlivé kategórie zamestnancov. 

Otázka náhrady za tzv. stratu času (doby odpočinku/straty osobného času) je upravená v § 96b ZP. 

Nepretržitý denný odpočinok je odpočinok (doba) medzi koncom jednej pracovnej zmeny a začiatkom druhej pracovnej zmeny, ktoré na seba nadväzujú (Pozn.: Ak zamestnanec pracuje v pondelok až piatok, v podmienkach SR je medzi piatkom a pondelkom posk...

Nepretržitý odpočinok v týždni je odpočinok v rámci týždňa (ktorý predstavuje 7 po sebe idúcich dní), pričom tento odpočinok má pripadnúť na dni/deň alebo byť v určitom rozsahu hodín. [Pozn.: Nemusí ísť o kalendárne dni, keďže napr. pracovná zmena...

V prípade domáckej práce a telepráce (§ 52 ZP) sa aplikujú, pokiaľ ide o pracovný čas, niektoré osobitné pravidlá, ktoré vymedzuje § 52 ZP.

Otázka nočnej práce je primárne upravená v § 98 ZP. Regulácia § 98 ZP sa vo väzbe na § 223 ods. 2 ZP vzťahuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Na dohody sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o rozvrhovaní pracovného času (§ 86 až § 90 ZP). V prípade dohôd sa ani nepoužíva spojenie „pracovná zmena“, pojem „rozvrh“, „rozvrhovanie“, „organizácia pracovného času“ a pod.

Posudzuje sa doba odpočinku a pracovného času u zamestnanca, ktorý má so zamestnávateľom dve pracovné zmluvy, osobitne na každú zmluvu alebo spolu?

Prácu nadčas (jej formy, rozsah, obmedzenie) upravuje § 97 Zákonníka práce. 

Práca v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky je povolená len za splnania určitých podmienok. Je pritom potrebné dodržať nepretržitý odpočinok.